Po tridsiatich rokoch som zostala doma iba ja a manžel. Deti odišli a po tridsiatich rokoch si máme opäť nájsť k sebe cestu. Točenie hlavy, vysoký krvný tlak, búšenie srdca a bolesť raz pod rebrami a potom zas v bruchu a v žalúdku. O tetánii mi prvýkrát povedala kamarátka, lebo ma pozná a vie, čím som si prechádzala. Keď odišiel syn z domu a pred ním, dcéra bála som sa toho, že zostanem doma sama, aj keď mám manžela. Bála som sa, že keď mi niečo bude, nebudú už doma a nepomôžu mi, nebudem vedieť, kde sú oni a čo robia a že sa im môže niečo stať. Bolo mi ľúto chvíľ, že už nie sme ako rodina všetci spolu doma, že to tak veľmi rýchlo ubehlo.
Týždne potom, čo sa syn odsťahoval som poriadne nespávala, zaspala som pri televízori na chvíľu a potom takmer celú noc som bola hore. Raz mi tŕpla pera, brnelo mi v tvári, bolelo ma na hrudníku a čím som viac dýchala, tým sa všetko len zhoršovalo a manžel mi volal sanitku. Dostala som infúziu magnézia, spravili mi EKG, ktoré bolo v poriadku a na druhý deň ma kamarátka zobrala k lekárovi, aby ma vyšetril a pomohol mi. Aj neskôr u kardiológa bolo všetko v poriadku, ale dostala som na tlak a vysoký pulz lieky, ktoré užívam ešte stále. Na sonografii mi nezistili nič, ani na rontgene a tlaky pod rebrami stále pokračovali. Nechala som sa nahovoriť aj na gastroskopiu, aby sa vylúčili vredy. Všetko bolo v poriadku, aj hodnoty v krvi som mala v poriadku. Z neurológie ma poslali na CT hlavy, kde sa nezistilo nič a EMG vyšetrenie mi potvrdilo tetániu pri hyperventilácii.
Keby nebolo kamarátky, nevedela by som, že niečo ako tetánia existuje. Tým, že mám hodnoty magnézia aj vápnika v krvi v normálnych hladinách, súvisí moja tetánia so psychikou, tak mi povedal môj lekár aj neurológ. A ja som si to sama pred sebou aj priznala. S kamarátkou sme preto išli k psychológovi, ktorému som povedala, že mi diagnostikovali tetániu, spravil mi vstupnú analýzu a rôzne testy vnímania. Dôležitý moment pre mňa prišiel až po viacerých mesiacoch, čo som k nemu chodila, kedy som k nemu začala cítiť väčšiu dôveru a otvorene sme sa rozprávali o odchode detí z domu, aj o vzťahu s manželom. Pre mňa bolo dôležité, že bol manžel na pár stretnutiach u psychológa so mnou. Veľmi sa mi polepšilo. Teraz som už skoro rok na dôchodku, lieky na tlak síce beriem stále, ale psychická vyrovnanosť, prechádzky a výlety s kamarátkou aj manželom sú pre mňa základ, aby sa tetánia viac neobjavila a teším sa z detí, že sú samostatné, ako mi povedal syn, teš sa z toho, ako si nás vychovala.
Mária (64)
Titulný obrázok: freepik.com
Aj vás trápi tetánia? Podeľte sa s nami o váš príbeh a pomôžte ostatným. Príbeh každého z nás je iný, preto je dôležité rozprávať o tetánii a zdieľať svoje skúsenosti. Budeme radi, ak sa o váš príbeh tiež podelíte. Urobiť tak môžete TU.